alebo Sexuálne brzdy a zrýchľovače

Prečo niekedy človek má chuť na sex a niekedy vôbec? Systém sexuálnej excitácie a inhibície asi pre väčšinu z nás neznie ako niečo superzaujímavé, v skutočnosti sa nás to však týka takmer všetkých. Pochopenie tohto jednoduchého systému môže ľuďom pomôcť mať kvalitnejší intímny život. 

K teórii na úvod si dodajme, že za opis systému tejto sexuálnej akcie-reakcie sú zodpovední Erick Janssen a John Bancroft z Kinsey inštitútu pre výskum v oblasti sexu, rodu a reprodukcie. V skratke ide o to, ako sa ľudský mozog rozhoduje, či chce alebo nechce mať sex. 

Zrýchľovač

V skutočnosti teda ide o systém, ktorý by sme mohli prirovnať k jazde v aute. Tie najkľúčovejšie časti v aute sú v tomto prípade plynový pedál (teda zrýchľovač) a brzda (teda spomalenie alebo zastavenie). Nad tým, aké máme brzdy a zrýchľovače, sa môžeme zamýšľať v priebehu nášho života niekoľkokrát – môžu sa totiž meniť a môže sa meniť aj ich citlivosť.

Keď dupneme na plyn , spustíme sexuálne vzrušenie, čiže zrýchľovač. Pre rôznych ľudí to môže byť niečo iné – niekto reaguje na situáciu, v ktorej sa nachádza, pre niekoho je to niečo, čo vidí, počuje, ovoniava. Môže to byť tiež dotyk, prípadne na dotyk na konkrétnom mieste na tele, môže to byť predstavivosť a obrazy v našej hlave, aj príjemná atmosféra, či určité druhy jedál. Mozog skrátka niektoré z týchto podnetov vyhodnotí ako sexuálne relevantné a hovorí tvojmu telu, že má zelenú do ďalších sexuálnych aktivít. 

Brzda 

Zároveň však popri zrýchľovači stále existuje brzda. Tá sa spúšťa vtedy, keď si človek začne všímať rôzne dôvody, pre ktoré by bolo vhodné sexuálnu aktivitu spomaliť alebo úplne zastaviť. To môže byť opäť čokoľvek – od racionálnych vecí, až po tie, ktoré možno nevieme úplne vysvetliť alebo nevieme, odkiaľ pochádzajú. Môže ísť o zmyslové vnemy, možno si osoba začne predstavovať niečo, čo ju zbrdzí. Na niekoho začne zle vplývať atmosféra prostredia (nie je upratané, niečo niekde páchne, možno len zlý výber sviečky). Môže toho byť naozaj veľa – ide teda o čokoľvek, čo náš mozog vyhodnotí ako dôvod či hrozbu, prečo nemať sex. 

Niekto môže dostať strach z pohlavne prenosných infekcií alebo z neželaného otehotnenia. Brzdou môže byť aj fakt, že ľudia nemajú k dispozícii kondóm, prípadne nemajú súkromie. Sú aj ľudia, pre ktorých je brzda vzhľad ich alebo partnerovho/partnerkinho tela. Pri niektorých brzách je potrebné mať vedomosti, zručnosti a postoje na to, aby sme dokázali vyhodnotiť, či pre nás spúšťač tejto brzdy nie je škodlivý. Napríklad: Prečo sa necítim príjemne so svojím telom? Čo to pre mňa znamená? Chcem s tým niečo robiť? Ako môžem mať zdravší vzťah k svojmu telu? Uvedomujem si, že každé telo je iné a tvary, farby či veľkosti genitálií v realite nevyzerajú ako v porne? 

Niekedy nám brzda veľmi pomáha nedostať sa do nepríjemnej alebo obťažujúcej situácie. Ak sa napríklad niekomu postaví penis alebo zvlhne vagína v dopravnom prostriedku, pretože si napríklad spomenul/a na príjemný sexuálny zážitok, ktorý mal/a včera večer, určite nie je vhodné začať tam masturbovať. Vtedy treba zatiahnuť brzdu – napríklad začať myslieť na niečo nechutné alebo nudné alebo totálne asexuálne či jednoducho iné (napríklad: pokazené mäso, kreslenie slnka perom na papier, botanická záhrada…). 

Sex ako jazda v aute

Ak sa vrátime k jazde v aute – ak je noha na plyne, tak vždy tak, aby človek jazdil bezpečne – bez bezhlavého zrážania ľudí, bez jazdy na červenú. Zároveň vieme vyhodnotiť, kedy použiť brzdu alebo premýšľať nad tým, aké má ktorá brzda opodstatnenie. Nezabúdajme na to, že brzda môže byť klasická aj ručná. Tá ručná môže byť napríklad naozaj nevhodné prostredie (verejnosť, škola…) alebo oprávnená obava (chýbajúci kondóm…). 

Ak človeka niečo vzruší, stvrdne mu penis alebo zvlhne vagína, ide o prirodzenú biologickú reakciu tela, ktorú niekedy nemusíme ani chcieť privolávať a stane sa to, pretože naše telo na niečo reaguje. Čo však dokážeme, je premýšľať, ovládať svoje zrýchľovače brzdy a komunikovať súhlas – aj keď sme sa už niekam pohli, je v poriadku povedať sebe aj druhému človeku, že sme si cieľ cesty rozmysleli.