Preskočiť na obsah
Domovská stránka » Rodové stereotypy 

Rodové stereotypy 

    To, čo považujeme za mužské a ženské, sa v priebehu času a v rôznych kultúrach mení. Napríklad kedysi opätky nosili prevažne muži z vyššej spoločenskej vrstvy, červená a ružová boli skôr “mužské” farby. Aj sukne by ste našli skôr na mužoch. V niektorých krajinách to tak stále je. Menia sa aj očakávania spoločnosti od mužov a žien, spoločnosť sa vyvíja, žijeme vo svete technologického pokroku, máme prístup k informáciám, máme rôzne možnosti. 

    Napriek tomu niektoré predstavy o tom, čo by muži a ženy mali nosiť či robiť, zostávajú nemenné a stereotypné vzhľadom na pravidlá zaužívané z minulosti. Napríklad presvedčenie o tom, že “ženy patria do kuchyne” alebo že “muži by mali finančne zabezpečiť celú rodinu”. Takýchto predstáv a stereotypov poznáme viac a výrazne vplývajú na nerovnosť v spoločnosti. 

    Príklad: 

    Predpokladáme, že muži by nemali prejavovať emócie, majú sa vždy správať racionálne a rozvážne. Ak však emócie neprejavujú, neregulujú, nevedia s nimi pracovať, má to negatívny vplyv na ich vzťahy (kde potrebujú komunikovať o tom, čo cítia), má to negatívny vplyv aj na nich samých a na ich spokojnosť (ak nemá muž príležitosť precítiť svoju emóciu, hľadá náhradné spôsoby, ako ju spracovať – napr. alkohol, agresívne prejavy voči iným ľuďom a i.). Ženy a muži sú rovnako schopní/é prejavovať emócie, pretože emócie sú jednoducho ľudské.

    Iný príklad: 

    Predpokladáme, že žena je “od prírody” starostlivejšia a má sa starať o deti, domácnosť, výchovu. Automaticky teda pripisujeme nejaké zručnosti ženám len preto, že sú ženy. Na základe toho potom viac žien obsadzuje povolania, ktoré súvisia so starostlivosťou o deti (školstvo), iných ľudí (opatrovníctvo, zdravotníctvo – sestričky) či domácnosť (upratovanie). Tieto povolania sú zároveň menej platené, čím sa prehlbuje nerovnosť v odmeňovaní. Ženy a muži sú však rovnako schopní/é starostlivosti o dieťa, aj domácnosť. 

    To, čo dnes považujeme za mužskosť a ženskosť, si môžete prečítať TU.

    Na čo všetko vplývajú rodové stereotypy 

    Výber hobby a výber povolania 

    • výber hračiek: bábiky (vnímané ako hračky pre dievčatá, ktoré sa majú starať o dieťa) a autíčka (vnímané ako hračky pre chlapcov, ktorým pripisujeme súťaživosť a technickosť)
    • výber oblečenia: ružová (vnímaná ako ženská farba) vs. modrá (vnímaná ako mužská farba)
    • pri hobby môže mať niekto sklon vyberať dieťaťu to, čo je podľa stereotypov “ženské” alebo “mužské” – preto je dôležité vnímať, čo dieťa naozaj baví a napĺňa (chlapec môže vynikať v balete, dievča môže byť výnimočné v karate) 
    • stereotypný prístup v škole má vplyv na povolanie dieťaťa – napr. tvrdením „matematika ide viac chlapcom ako dievčatám“umocňujeme presvedčenia, že technické a vedecké odbory sú pre chlapcov a sociálne pre dievčatá (čo má potom tiež vplyv na nerovnosť, aj nerovnosť v odmeňovaní) 

    Správanie 

    • emócie: napr. ak tvrdíme, že “chlapci neplačú či nemajú priestor na zlyhanie” posilňujeme vedomie, že nemajú alebo nevedia prejavovať emócie, čím škodíme im, aj ich budúcim vzťahom, keďže vďaka emóciám si budujeme a udržiavame puto
    • potreby: napr. prístupom “dievčatá/ženy sa majú postarať o to, aby boli všetci (muži, deti, návšteva) spokojní, upevňujeme vedomie, že ženy sa majú starať o blaho všetkých, a napr. Muži v tom nemusia participovať, lebo “je postarané”. Zároveň upevňujeme v dievčatách vedomie, že majú myslieť na blaho iného človeka a svoje potreby potlačiť do úzadia (to sa neskôr prejavuje aj v prežívaní sexuálnych aktivít, kde môže dochádzať k znásilneniu)
    • rozmanitosť: ak ignorujeme rozmanitosť a tvrdíme, že existuje iba “mužskosť” a “ženskosť” a nič medzi tým, nedávame priestor na individuálne prežívanie, ktoré môže byť rôzne pre každého človeka 

    Vzťahy

    • emócie: rodové stereotypy sa v tejto oblasti prejavujú napríklad tým, že muži o emóciách nerozprávajú, ženy majú mužom pomôcť dospieť alebo vyjadrovať emócie za nich
    • potreby: časté prejavy stereotypného správania sú napríklad, že chlapi povedia čo chcú, ženy nie sú zvyknuté vyjadrovať svoje vlastné potreby a asertívne hovoriť nie
    • rovnosť: v rôznych sférach života muž rozhoduje, žena sa prispôsobuje, nie je priestor na bezpečné vyjadrenie rozmanitosti názorov, hľadanie pochopenia, kompromisu a spoločného rozhodnutia
    • domácnosť: ženy po príchode z práce vykonávajú neplatenú prácu – starostlivosť o deti a domácnosť, nezriedka sa starajú aj o mužov a ak  muži niečo robia, tak hovoríme, že “pomáhajú”, hoci je to aj ich domácnosť 
    • rodičovstvo a stereotypy: ženy to vedia od prírody, sú starostlivejšie, muži, to nechajú na ženy lebo to vedia lepšie a nemusia toľko participovať na výchove vlastného dieťaťa
    • pracovné vzťahy: napríklad problematika nerovného odmeňovania, muži spravidla zastávajú viac manažérskych pozícií než ženy 

    Zručnosť reflektovať rodové stereotypy je kľúčová pre zdravé vzťahy, spokojný život, aj pre bezpečie mládeže. Pozrite si možnosti našich workshopov vzťahovej a sexuálnej výchovy a napíšte nám na workshopy@intymyta.sk – pridajte sa k školám, ktorým záleží na kvalitnom a vekovo vhodnom vzdelávaní o vzťahoch, bezpečí a rešpekte. 

    Index rodovej rovnosti 

    Prejavov rodových stereotypov je omnoho viac. Stav rodovej rovnosti každý rok v rôznych krajinách skúma takzvaný Index rodovej rovnosti. Na základe neho vieme, ako sa krajina posúva k tomu alebo od toho, aby mali všetci ľudia rovnaké možnosti v rôznych oblastiach spoločenského života. 

    Podľa Indexu rodovej rovnosti z roku 2022 je Slovensko 4. najhoršia krajina v Európskej únii. Táto pozícia ostáva +/- rovnaká už niekoľko rokov. Je to preto, že na Slovensku máme silne zakorenené rodové stereotypy, nedostatočné vzdelávanie v systematickej vzťahovej a sexuálnej výchove aj nedostatočné aktívne riešenia v zákonoch, ktoré by rovnosť prinášali.

    Znamená to napríklad:

    Každá 3. žena a každý 6. muž zažili sexuálne násilie. 
    2/3 žien zažili sexuálne obťažovanie. 
    Žien v politických funkciách (vo vláde, aj regionálne) je výrazne menej než mužov – napríklad v komunálnej politike funguje 86 % mužov a len 13 % žien. 
    Ženy zarábajú v priemere o 350 eur menej než muži. 
    Vedúce pozície v politike zastáva 22 % žien a 78% mužov.
    Vedúce pozície vo firmách zastáva 26 % žien a 74% mužov. 
    Starostlivosti o varenie a upratovanie venuje čas 60% žien a 16 % mužov. 

    Celý Index si môžete pozrieť TU.

    Zopakujme si, že keď sa rozprávame o rodových stereotypoch, hovoríme o sociálnych vrstvách našich vzťahov a prežívania. To znamená, že sa dajú meniť – ovplyvňujeme ich my ľudia. Máme teda možnosť s nimi pracovať a posúvať k rovnosti a rešpektu. Ako na to?

    Ako pracovať s rodovými stereotypmi:

    • uvedomiť si vlastné, vžité rodové stereotypy a premýšľať nad nimi (je to nekončiaca práca, pretože mnohé máme vžité, prípadne sú mnohé zo stereotypov pre niekoho pohodlnejšie)
    • používajme inkluzívny jazyk (tipy: Ako používať rodovo vyvážený jazyk, Nebinárna príručka
    • prinášanie hodnôt:
      – rovnosti – zaobchádzania s ľuďmi, príležitostí
      – zdravého správania vo vzťahoch – rešpekt k potrebám druhých ľudí, asertívna komunikácia, spätná väzba, emocionálna inteligencia, samostatnosť a spolupatričnosť, aktívne počúvanie
      – rešpektu – k rozmanitosti, k sebaurčeniu, k telesnej integrite, hraniam, odmietnutiu
    • kriticky hodnotiť, čo je považované za “normálne”, z čoho tieto presvedčenia vychádzajú
    Za možnosť realizovať naše aktivity a prinášať tak do spoločnosti rešpekt, férovosť a zdravie ďakujeme Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Nórskemu finančnému mechanizmu 2014-2021.