Naša sexuálna identita sa skladá z rôznych častí. Bližšie ich vysvetľujeme TU.

Pozrime sa bližšie sa prvky rod a pohlavie, ktoré si ľudia často zamieňajú. Vzdelávaním a informovaním však táto maličkosť môže byť rýchlo napravená a spoločne sa môžeme posúvať k vzájomnému pochopeniu, rovnosti a rešpektu. 

Pohlavie 

• je biologický, fyzický, telesný aspekt našej identity 

Biologické pohlavie je súhrn piatich biologických prvkov: 

• pohlavné chromozómy
• hormóny
• hormónová expresia/hormonálne receptory
• vnútorné pohlavné orgány 
• vonkajšie pohlavné orgány

Pre väčšinu ľudí ide o pohlavie mužské alebo ženské. Spomenutých 5 prvkov biologickej identity sa však môže rôzne meniť, čo znamená napríklad to, že niekto má maternicu (vnútorné pohlavné orgány typické pre biologicky ženskú anatómiu) a penis (vonkajšie pohlavné orgány typické pre biologicky mužskú anatómiu), prípadne ide o rôzne levely a kombinácie spomenutých piatich prvkov biologického pohlavia. V takých prípadoch hovoríme o intersex ľuďoch. Je ich približne 1.7 %, čo je rovnaký počet ako prirodzene ryšavých ľudí. 

Objavuje sa táto téme vo vašej škole a triede, no neviete nájsť správny slovník alebo máte pochybnosti, ako túto tému otvoriť? Rady vám v tom pomôžeme a tému odborne, vekovo vhodne a zaujímavo s mládežou otvoríme na workshope. Pridajte sa k školám, ktoré vzdelávajú k rešpektu, pozrite si ponuku našich workshopov a napíšte nám na workshopy@intymyta.sk – tešíme sa na vás. 

Rod (z ang. gender) 

Je súbor ideí a presvedčení o tom, aké správanie a prezentovanie navonok, vo vzťahoch, domácnosti alebo práci je mužské alebo ženské (maskulínne/ feminínne). Súvisí s našou rodovou identitou – ako vnímame seba, kto sme. To, kým sme – teda naša rodová identita – môže a nemusí byť rovnaká ako naše biologické pohlavie.

Rodová teória sa kompletne sformovala v 70. rokoch (aj pred) a vznikla z poukazovania na sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami (napr. že ženy nemali právo rozhodovať o majetkoch alebo muži nemali štátnu podporu v prípade smrti matky).

Významnými výskumníčkami/mi v tejto oblasti sú Judith Butler, Simone de Beauvoir alebo Michel Foucault.

Čo stereotypne považujeme za mužskosť:

• sila, dominancia, nie veľký apel na krásu
• človek neukazuje emócie, neplače
• vo vzťahu je ten, ktorý inú osobu dobýja, vždy vie čo chce a ako to získať
• má vedieť finančne zabezpečiť celú rodinu
• je to alfa samec a potrebuje to v skupine dokazovať
• hnev a agresia sú pre mužskosť „prirodzené“

Čo stereotypne považujeme za ženskosť:

• jemnosť, submisívnosť, krása, poslušnosť
• je emocionálna, situácie prežíva 
• chce alebo priam potrebuje mať deti
• ak má kariérne ciele, tak sa „hrá na muža” 
• má sa „dobre vydať“, aby sa o ňu niekto finančne postaral a chránil ju” (ak to však urobí, môže byť rovnako vnímaná aj ako “zlatokopka”)
• má sa snažiť so všetkými vychádzať a nerobiť konflikty
• stará sa o rodinu, domácnosť, výchovu 

Čo je to gender ideológia?

Ide o vymyslený koncept, ktorý vychádza z anglického slova gender (po slovensky rod, vysvetlenie vyššie). V slovenskom verejnom priestore ho prvýkrát vyjadrila Konferencia Biskupov Slovenska pastierskymi listami v roku 2013. Cieľom útokov, ktoré používajú toto slovné spojenie, je vyvolať v ľuďoch strach, neistotu, vzbudiť nenávisť, rozdeľovať. Zvyčajne ide o silne emocionálne zafarbené vyjadrenia, ktoré nemajú žiadny logický ani vedecký základ a vychádzajú z neinformovanosti.

Jednoduchým spôsobom, ako podobné tvrdenia vyvracať, je vzdelávať sa a porozumieť základným definíciám, výskumom a faktom.