Prejavovať porozumenie vo vzťahu môžeme rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je rešpektovanie hraníc iného človeka.
Čo sú to hranice?
Hranice sú v podstate osobné pravidlá každého jedného človeka, ktoré chránia jeho/jej fyzický a/alebo mentálny priestor. Každý človek má hranice a svoj osobný priestor inde – každému človeku je príjemné a nepríjemné niečo iné. Jediný spôsob, ako zistiť, kde má niekto hranice, je komunikovať ich, pomenovať, čo sú naše hranice a čo je nám príjemné a nepríjemné – verbálne, neverbálne, digitálne… a najmä: aktívne počúvať, teda vnímať, čo nám druhá strana hovorí a riadiť sa tým.
Druhy hraníc
Fyzické
Tieto hranice sa týkajú nášho fyzického priestoru. Predstavte si napríklad situáciu, v ktorej sa k vám približuje neznámy človek. Do akej vzdialenosti k vám môže prísť, aby vám to bolo príjemné? Čo mu/jej poviete, aby ste ho/ju zastavili?
Alebo si to predstavte na príklade zvítania či lúčenia – niektorí ľudia sú komfortní s bozkom, inú s objatím, niekomu vyhovuje skôr podanie ruky alebo mávanie. Tieto hranice sa môžu meniť pri každom človeku a pri každej situácii. Odkomunikovať ich môžeme napríklad tak, že sa druhého človeka spýtame, aký spôsob zvítania preferuje a povieme, čo vyhovuje nám.
Sexuálne
Sexuálne hranice sa vzťahujú na sexuálny kontakt. Niekedy môže byť náročné rozoznať, kde sú naše vlastné sexuálne hranice, preto je dôležité venovať pozornosť celému svojmu ja – svojim myšlienkam, pocitom, aj telesným prejavom – to všetko nám môže pomôcť pochopiť, aké sú naše sexuálne hranice. A toto uvedomenie vám môže pomôcť pri rozhodovaní o sexe tak, aby sme sa cítili dobre my, aj druhá osoba – a to predtým, počas, aj potom. Ako komunikovať o týchto hraniciach, nájdete v článku O SÚHLASE.
Emocionálne
Koľko zo svojich pocitov chceme zdieľať s inými ľuďmi? A s kým? Koľko toho chceme zdieľať s partnerom/partnerkou, koľko s rodinou, koľko s priateľmi a priateľkami a koľko s úplne neznámymi ľuďmi? Pomenovanie týchto faktorov nám pomôže určovať svoje emocionálne hranice. Pre niekoho môže byť komfortné rozprávať o svojich pocitoch kedykoľvek úplne otvorene, niekto potrebuje čas. Pre niekoho to závisí od konkrétnej situácie. Všetky možnosti sú úplne v poriadku.
Časové a sociálne
Pri týchto hraniciach sa bavíme o tom, koľko času chceme tráviť s inými ľuďmi – a opäť sa to môže pri každom človeku líšiť. A nielen pri človeku. Líšiť sa to môže aj od toho, v akom období nášho života sa nachádzame, či aké veci aktuálne v živote riešime. Tiež sa tieto hranice týkajú činností, ktoré s inými ľuďmi robíme. Nemusíme sa nútiť do spoločných aktivít, ktoré nám nie sú príjemné – môžeme odkomunikovať, čo nám príjemné je a nájsť kompromis tak, aby sa všetci zúčastnení/é cítili spokojne. Pri komunikovaní týchto hraníc je nápomocné pýtať sa sám/sama seba: Robím to preto, že naozaj chcem alebo preto, že mám pocit, že by som to mal/a robiť?
Materiálne
Tieto hranice sa týkajú materiálnych vecí a predmetov. Predstavte si napríklad situáciu, že vás niekto požiada, aby ste mu/jej z jeho/jej peňaženky podali peniaze. Ako sa cítite? Je vám komfortné otvárať peňaženku iného človeka? Ak vás o to niekto požiadal, jemu/jej to pravdepodobne komfortné je, no vaše hranice môžu byť iné a môžete si zvoliť odkomunikovať svoje pocity a radšej podať celú peňaženku. Alebo iná situácia – predstavte si, že si niekto požičia vaše veci bez opýtania. Ako sa cítite?
Digitálne
S rozvojom digitálnych technológií je potrebné rozprávať sa aj o hraniciach digitálnych. Tie sa týkajú napríklad postovania fotografií, na ktorých ste. Ako sa cítite, keď niekto bez vášho vedomia zdieľa fotografiu, na ktorej je vaša tvár? Urobili ste to niekomu niekedy vy? Takéto situácie je možné vopred odkomunikovať – rešpektovanie hraníc a psychickej pohody iného človeka je dôležitejšie než fotografia na internete.
Tieto hranice sa však týkajú aj nášho súkromia. Textové správy a obsah telefónu sú naše súkromie a ak si ich pozerá iný človek bez nášho dovolenia či bez nášho vedomia, ide o prekročenie hraníc, ktoré môže spôsobiť stratu dôvery alebo inak vážne narušiť vzťah.
Ako komunikovať svoje hranice?
Digitálne, materiálne, fyzické, akékoľvek… treba o nich hovoriť. Je to zručnosť ako každá iná, vieme sa ju naučiť a trénovať ju. Čím viac to budeme robiť, tým prirodzenejšie nám bude o hraniciach komunikovať.
Tu je pár tipov na to, ako komunikovať hranice:
Cítim sa nepríjemne, keď si takto blízko. Môžeš ísť trochu ďalej?
Chcel/a by som si požičať tvoje_____ . Môžem? (môžete špecifikovať načo, kedy, kedy to vrátite)
Idem na víkend preč, budem rád/rada, keď do mojej izby nikto nepôjde.
Môžem zdieľať túto tvoju správu? Vyhovuje ti to anonymne alebo ťa označím?
Páči sa mi, keď robíš ______.
Tento podnik nemám veľmi rada/rád, môžeme vybrať iný?
Potrebujem teraz byť chvíľu čas pre seba. Môžeme sa vidieť v iný deň?
