Komunikujeme tam, hráme sa, pracujeme, študujeme, nadväzujeme priateľstvá, hľadáme si partnerov/partnerky. Hoci v online priestore nie sme prítomní/é fyzicky, je súčasťou našich každodenných životov, vzťahov, zdravia. A preto je dôležité vedieť sa v ňom pohybovať bezpečne.
Kyberbezpečie teda musí byť samozrejmou súčasťou vzdelávania. Vzhľadom na vzťahovú a sexuálnu výchovu sa v prípade kyberbezpečia rozprávame najmä o týchto témach:
- kyberstalking
- kyberšikana
- kybergrooming
- sexting
- porno
- reklama
- sociálne siete
- popkultúra (filmy, piesne, seriály…)
Kyberstalking
- je také prenasledovanie, ktoré sa deje na internete a môže vzbudiť dôvodnú obavu o náš život alebo zdravie, prípadne o život a zdravie našich blízkych, prípadne podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu nášho života.
Môže mať rôzne podoby, napríklad:
- opakované nechcené telefonáty alebo správy
- neustále sledovanie niekoho sociálnych sietí, vyhľadávanie informácií o osobe aj pomimo toho, čo sama zdieľa
- kontaktovanie prostredníctvom tretích osôob alebo elektronickej komunikačnej služby proti vôli druhej osoby
- sledovanie niekoho lokácie
- vyhrážky v správach
- monitorovanie telefonátov, textových správ, emailov…
- zneužitie osobných údajov na účel kontaktovania druhej osoby
- využívanie sociálnych sietí na zber údajov o niekom inom za účelom sledovania danej osoby
- obmedzovanie v obvyklom spôsobe života – narúšanie súkromia
Kyberšikana
- online šikana s cieľom ublížiť
- na tento účel sú použité informačné a/alebo komunikačné technológie systematické viacnásobné alebo dlhodobé konanie, s motiváciou ublížiť
Podoby kyberšikany môžu byť napríklad:
- strápňovanie
- vydieranie
- vyhrážanie
- výsmech
- zastrašovanie
- výroba a šírenie strápňujúcich obrázkov či videí,…
- sexuálne obťažovanie
- flaming (človek sa opakovane zúčastňuje internetových diskusií s cieľom vyvolať hádku/konflikt, často obsahuje vulgarizmy, rasizmus a pod.)
- happy slapping – útočník si nájde obeť na internete, neskôr ju vyhľadá v offline priestore a útočí na ňu (verbálne, fyzicky)
- ukradnutie profilu a zneužitie tohto profilu pre vlastný prospech alebo na strápnenie inej osoby
Kybergrooming
- staršia osoba si vyhliadne mladšiu osobu a manipuluje ju (napr. do vzťahu, osobného stretnutia, sexuálneho styku, klamanie v prospech páchateľa a pod.)
- môže ísť o známu osobu (napr.: učiteľ, tréner, rodinný známy…) a niekoho úplne neznámeho (tu vzniká tiež možnosť vydávania sa za niekoho iného)
- kybergrooming môže byť vnímaný aj ako forma kyberšikany
Ako sa vyhnúť kybernásiliu?
- Nepáchať ho: rešpektovať súkromie a súhlas iných ľudí. Tak ako pri iných druhoch násilia, aj v prípade kybernásilia je zaň zodpovedný človek, ktorý ho pácha.
- Pozorovanie svojho správania k druhej osobe – akým spôsobom danej osobe venujete aký druh pozornosti a prečo.
- Ak sú pochybnosti, spýtať sa danej osoby, či jej s niekoho aktivitou v jej živote/na jej sociálnych sieťach v poriadku.
- Uvažovať o tom, čo do online priestoru prinášam, akou formou, s akou motiváciou.
Čo robiť, ak niekto zažíva kybernásilie?
- Zdôveriť sa dôveryhodnej osobe.
- Jasne komunikovať svoje hranice a povedať, že si tento kontakt neželáme.
- Zablokovať danú osobu na sociálnych sieťach.
- Zhromaždiť všetky dáta/správy/komunikáciu/dôkazy, ktoré máme k dispozícii (screenshoty).
- Nezdieľať svoju pravidelnú trasu pohybu na sociálnych sieťach (pozor napríklad na screenshoty z behu, ktoré môžu prezradiť presnú adresu).
- Obrátiť sa na políciu a svoje podozrenie nahlásiť.
- V prípade priameho ohrozenia kontaktovať 112.
- Vyhľadať psychologické pomoc a podporu.
- Ak sa nám niekto zdôverí, že zažíva násilie, podporme ho/ju.
Môže vás zaujímať aj:
Zo Správy z výskumu EU Kids Online IV na Slovensku – Slovenské deti a dospievajúci na internete (2020) vyplýva, že:
Každé piate dieťa a mladý človek vo veku 9 – 17 rokov trávi na internete viac ako 4 hodiny počas školského dňa.
Najviac detí, ktoré cez víkend trávia na internete viac ako 7 hodín, bolo vo vekovej skupine 13 – 14 rokov.
Takmer 65 % detí a dospievajúcich navštevuje denne sociálne siete.
Až 26 % detí a dospievajúcich o negatívnych skúsenostiach na internete nehovorí s nikým.
Viac ako polovica rodičov nevie o negatívnej skúsenosti, ktorú ich dieťa malo na internete.
