Tým, že používame inkluzívny jazyk, zviditeľňujeme a prijímame menšiny. Inkluzívny a rešpektujúci jazyk teda prináša prijatie, rešpekt a vzájomné porozumenie. Zároveň vytvára bezpečný priestor pre ďalšie rozhovory o sexualite.
Ako s deťmi komunikovať o LGBT+ komunite s rešpektom?
Na úplný začiatok môže byť nápomocné uchopiť si základné pojmy a premýšľať nad vlastnými postojmi. Diverzita sa totiž netýka iba sexuálnej orientácie, ale aj identity samotnej – teda toho, kým sme, aké je naše sebavyjadrenie a ako na to vplýva spoločnosť a kultúra, v ktorej žijeme. V tejto téme odporúčame článok o Rozmanitosti a láske.
Tipy do komunikácie s dieťaťom:
- Byť vzor – hovoriť o všetkých ľuďoch a vzťahoch s rešpektom, a to aj vtedy, keď nehovoríte priamo s dieťaťom, napríklad pri pozeraní televízie alebo kráčaní po ulici, kedy dieťa počuje vaše rozprávanie o iných ľuďoch a ich vzťahoch
- Vyvarovať sa vtipom a narážkam, ktoré LGBT+ ľudí znevažujú – smiať sa dá aj na vtipoch, ktoré neprispievajú k nerovnosti, výsmechu a násiliu
- Postaviť sa proti homofóbnym, transfóbnym a nenávistným prejavom – v MHD, v škole či na rodinnej oslave môže byť dospelá osoba príkladom v tom, že nenávistným prejavom je možné sa postaviť
- Hovoriť o podpore LGBT+ ľudí – či už je to vo verejnom priestore, v škole alebo doma, formami petície, alebo podporou známeho/známej v rodine
- Dať dieťaťu priestor pýtať sa či hovoriť o svojich obavách – vytvárame tým bezpečný priestor pre komunikáciu o emóciách a prežívaní radostí, aj starostí a otvárame dvere pre prípadnú pomoc
- Hovoriť o mýtoch, odpovedať na ne faktami, povedať, ak niečo nevieme – ak je pre vás náročné fakty dohľadať, je možné využiť príležitosť na to, aby ste informácie dohľadali spoločne s dieťaťom a naučili ho vyhodnocovať dôveryhodné zdroje bez nenávisti
- Opraviť sa, ak treba – je v poriadku ukázať, že mýliť sa je ľudské a opraviť omyly má svoj zmysel, v tomto prípade napríklad preto, aby sa nešírili nepravdivé alebo ubližujúce informácie
- Učiť sa, spoznávať, pýtať sa a premýšľať nad svojimi predsudkami či strachom – s predsudkami sa nerodíme, nadobúdame ich počas života v spoločnosti, v ktorej žijeme – predsudky a stereotypy však môžu byť ubližujúce a v komunikácii s deťmi ich možno opakujeme bez toho, aby sme si skutočne uvedomili, že to robíme – nebojme sa priznať si, ak niečo, čomu sme verili, nebola pravda
- Nezamieňať si sexuálnu orientáciu (to, kto sa nám páči) s rodovou identitou (to, kým sme) – sexuálna identita je komplexná a pohybuje sa na škálach, ktoré nie sú platné pre každého človeka rovnako
- Brať emócie, prežívanie a vzťahy detí vážne – niekedy ľudia skĺzajú do automatických “na to si ešte malý/á”, no prežívanie detí je skutočné a zaslúži si našu pozornosť
- Vytvárať bezpečné prostredie v každodenných situáciách – napríklad aj pri komentovaní spoločenskej situácie či obrazoch z médií dbať na to, aký jazyk používame a či sa menšín zastávame
- Ak sa dieťa zdôverí s coming outom, nehovoriť “Ľúbim ťa aj napriek tomu…” – hovoríme tým, že je to prekážka, no nie nie. Je to súčasť dieťaťa, ktorú má danú a je rovnako prirodzená ako heterosexuálna orientácia či cisrodová identita – namiesto toho je možné oceniť, že sa dieťa zverilo a cíti sa bezpečne, napríklad slovami: “Ďakujem, že mi to hovoríš. Veľmi sa teším, že objavuješ, kým si. Ľúbim ťa.”
Ak máte pochybnosti o tom, či s dieťaťom dokážete tému adekvátne uchopiť, pokojne sa na nás obráťte na workshopy@intymyta.sk – rady prídeme do vašej učiteľskej či rodičovskej komunity vzdelávať o tom, ako s deťmi o témach rozmanitosti a lásky komunikovať vekovo adekvátne a s rešpektom.
