Nerovnosť na pracovisku podmienená pohlavím alebo rodom sa stala jednou z centrálnych tém pri diskusii o pretrvávajúcej rodovej nerovnosti v spoločnosti. Rozdiely zvýraznené rodovými stereotypmi znižujú kvalitu života tisíckam ľudí nielen na Slovensku, ale po celom svete. Aj keď jednotlivé krajiny podstupujú kroky smerujúce k jej znižovaniu, zmena je pomalá a prejavy nerovnosti naďalej viditeľné. 

Prejavy nerovnosti

Viete, čo je gender pay gap (GPG)?  Ide o priepasť v odmeňovaní. Možno ste už počuli o smutnej štatistike 81:1.
Táto štatistika hovorí, že na Slovensku dostane žena za rovnakú prácu, alebo prácu rovnakej hodnoty len 81 centov z každého eura, ktoré za túto prácu zarobí muž. Podľa Štatistického úradu v roku 2020 muži na Slovensku zarábali v priemere 1446 eur a ženy len 1191 eur. GPG nám každoročne dokazuje, že práca žien je v porovnaní s prácou mužov výrazne podhodnocovaná.

S gender pay gap súvisí aj takzvaná horizontálna segregácia trhu práce. Ide o koncentráciu mužov a žien v určitých typoch povolaní a pracovných miest, ktoré sú stereotypne vnímané ako typicky „mužské“ a „ženské“. Kategória “ženské” však disponuje len veľmi minimálne pozíciami ako “manažér” či “riaditeľ“. Spravidla zahŕňa povolania s nižším finančným ohodnotením ako napríklad učiteľstvo, administratívnu prácu, či pozície v oblasti starostlivosti. Napríklad v tej je ženské zastúpenie až štvorpätinové v porovnaní so zastúpením napríklad v  predstavenstvách veľkých firiem, ktoré je len 25 %. Tieto pozície sú ženami preferované z viacerých dôvodov. Mnohé boli k “feminínnejším” pozíciam vedené a stereotypy si internalizovali, iné sa snažia vyhnúť povolaniam, kde dominujú muži. V tomto maskulínnom prostredí totiž diskriminácia žien stúpa až o 50 %. S tým priamo súvisí vertikálna segregácia trhu práce –  do vedúcich pozícií sa častejšie dostávajú muži. To vytvára v spoločnosti obraz, že na vyššie pozície majú šance a predispozície výlučne muži a absencia ženských vzorov na týchto miestach situáciu nezlepšuje.

Rozdielne šance na získanie zamestnania sú exemplárnym príkladom nerovnosti v pracovných vzťahoch. Kým muži počas pohovorov hovoria o svojich ambíciách a pracovných skúsenostiach, ženy často odpovedajú na otázky o ich potenciálnom materstve a schopnosti zlúčiť osobný život s pracovným. Tu je veľmi dôležité poznamenať, že nie každá žena chce byť matkou a nie každá matka plánuje odísť na rodičovskú dovolenku. V spoločnosti však naďalej pretrváva stereotyp o výchove dieťaťa ako o exkluzívne ženskej práci a tak často obmedzuje ženy slobodne sa rozhodnúť o svojej kariérnej budúcnosti. Mechanizmy, ktoré by na pracoviská systematicky prinášali hodnoty rovnosti a rešpektu by tak boli zdravšie a bezpečnejšie. 

S rovnosťou na pracovisku súvisí aj stereotyp o otcoch – chlebodarcoch, ktorí musia uživiť celú rodinu. To pre mužov často predstavuje veľký tlak či psychickú záťaž, čo sa môže odraziť na ich vzťahu k sebe samému, ale aj k svojej rodine a blízkym. Na tento rodový stereotyp na pracovisku sa ďalej nabaľuje problematika neplatenej domácej práce, ktorá je aj v súčasnosti vykonávaná prevažne ženami.   

Šikana a sexuálne obťažovanie

Oblastí, do ktorých sa rodová nerovnosť odzrkadľuje je opäť viacero. Nesmieme však vynechať šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku.

Pre váš konkrétny pracovný kolektív pripravíme workshop alebo teambuilding, na ktorom si zážitkovou formou pomôžeme identifikovať rôzne spôsoby, ako mať inkluzívnejší tím, v ktorom sa bude každá osoba cítiť rešpektovane a spokojne. Napíšte nám na workshopy@www.intymyta.sk 

Mobbing ( psychologický teror alebo psychoteror v pracovnom živote, ktorý zahŕňa nepriateľské, nevľúdne a neetické správanie realizované systematicky a cielene jednou alebo viac osobami voči inej osobe alebo skupine osôb, ktoré sa v dôsledku takéhoto správania dostanú do bezvýchodiskovej a obrannej pozície), má mnoho podôb.  Medzi mobbing vyskytujúci sa v pracovnom prostredí patrí napríklad :

• bossing: útočníkom je vedúci pracovník, útoky sú zamerané na jeho podriadených s cieľom vynútiť si ich poslušnosť, rešpekt a prispôsobenie sa prípadne vynútenie dobrovoľného odchodu z daného pracoviska
• staffing:  realizuje ho podriadený alebo skupina zamestnancov a ich aktivity sú namierené proti nadriadenému. Cieľom staffingu je prejaviť nedôveru nadriadenému, dosiahnuť jeho znemožnenie, zničenie, alebo ho donútiť k odchodu.
• sexuálne obťažovanie: sexuálne obťažovanie môže mať podobu mobbingu, keď trvá dlhší čas, ale môže byť aj jednorázovou záležitosťou. Patrí sem verbálne obťažovanie – vtipy sexuálnej povahy, sexuálne narážky a nevhodné oslovovanie, ale aj návrhy na sex napriek odmietaniu. Rovnako tak aj neverbálne obťažovanie, ako napríklad neželané fyzické dotyky. Nevhodné správanie môže prerásť až do fyzického násilia.

Obeťou ktorejkoľvek z vyššie uvedených foriem šikany (a aj mnohých iných) sa môže stať ktokoľvek. Z dostupného výskumu z roku 2006 vyplýva, že na Slovensku ženy prežívali priamu skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na pracovisku 2x častejšie, než muži.

Ako na bezpečné pracovné prostredie ?

Pre odstránenie šikany a sexuálneho obťažovania na pracovisku je vytvorenie bezpečného pracovného prostredia, založeného na vzájomnom rešpekte kľúčové. Pri eliminácii akéhokoľvek problému je veľmi dôležité odstraňovať jeho primárne príčiny a teda robiť efektívnu prevenciu a kombinovať tieto kroky s vhodnými mechanizmami riešenia.

Pre váš konkrétny pracovný kolektív pripravíme workshop alebo teambuilding, na ktorom si zážitkovou formou pomôžeme identifikovať rôzne spôsoby, ako mať inkluzívnejší tím, v ktorom sa bude každá osoba cítiť rešpektovane a spokojne. Napíšte nám na workshopy@www.intymyta.sk 

Primárna prevencia sexuálneho obťažovania na pracovisku má niekoľko podôb: 

1. budovanie povedomia – či už aktívnym prinášaním konkrétnych tém do pracovného kolektívu, zdieľaním informácií, zúčastňovaním sa na/ poskytovaním rôznych workshopov, pravidelným diskutovaním 
2. všímavosť okolia, dozeranie na kolegov*yne – tým, samozrejme, nie je myslené narušovanie ich súkromia či osobnej integrity, občasné “Ako sa máš?” “Treba ti nejako pomôcť?” je v kombinácii s aktívnym počúvaním postačujúce
3. vytvorenie pozície ombudsmana*ombudsmanky, alebo iného podporného systému – v pracovnom prostredí by mala vždy existovať osoba nezávislá od vedenia či kolektívu, na ktorú sa môže ktorýkoľvek pracovník*čka v prípade podobného problému obrátiť
4. ozvanie sa – najmä v prípadoch, kedy ste tohto nežiadúceho správania svedkom*yňou. Pre obeť je omnoho náročnejšie ohradiť sa voči autorite, ak voči nej stojí sama. Kolektívnym vyjadrením podpory tak zjednodušíte celý proces a skôr sa domôžete spravodlivosti.
5. jasné odsúdenie takéhoto správania – môže ísť o mimoriadne náročný krok, no pre zaručenie bezpečného prostredia a poprípade neopakovania takéhoto správania je krokom esenciálnym.