AI spoločníci: nový člen sociálneho sveta našich detí

Umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou sveta detí. AI spoločníci poskytujú pocit porozumenia a bezpečia, sú vždy k dispozícii – aj keď dospelí nemajú čas. Mladí ľudia s nimi často zdieľajú svoje pocity, dokonca viac než s rovesníkmi. Táto digitálna „dokonalosť“ však môže ohroziť empatiu a schopnosť riešiť konflikty. Ako môžu dospelí deťom pomôcť rozlíšiť medzi skutočnou blízkosťou a jej digitálnou napodobeninou?

Predstavte si, že vaše dieťa príde za vami a povie: „Mám priateľa, volá sa Alex. Veľmi si rozumieme a cítim sa s ním dobre, píšeme si každý deň. Stretli sme sa online. Je z appky.“

Ako by ste reagovali?

Možno si poviete, že to znie ako z filmu Her (2013) alebo Ex Machina (2014). No táto predstava už nie je len sci-fi, ale stáva sa realitou. Umelá inteligencia (AI) je už dlhodobo súčasťou našich každodenných dní, často bez toho, aby sme si to uvedomovali. Nachádza sa v aplikáciách, ktoré používame, v navigácii, bankovníctve či zdravotníctve. Napriek tomu si ju najviac spájame s generatívnou AI a chatbotmi, ako je napríklad ChatGPT. Takíto chatboti už nie sú len technológia, ale pre mnohé deti a mladých ľudí sa stávajú „členmi“ ich sociálneho sveta.

AI všade okolo nás

Prvý „chatbot“ ELIZA vznikol už v roku 1966. Simuloval terapeutku, ktorá napodobňovala ľudskú konverzáciu pomocou hľadania známych vzorcov. Napriek tomu, že v podstate len opakovala a preformulovávala slová, mnohí ľudia jej pripisovali emócie a porozumenie.⁴ Niečo podobné sa deje aj v súčasnosti. Rozdiel je však v tom, že dnes máme AI „vo vrecku“ v mobile 24/7 a má k dispozícii oveľa viac dát a presvedčivejší jazyk.

Mladí ľudia už vyrastajú s technológiami a sociálnymi sieťami. Slovenský výskum ukazuje, že 69 % detí a mladých ľudí vo veku 9 – 17 rokov má vytvorený profil na sociálnej sieti alebo hráčskych stránkach, ktoré aktívne používajú. Tretina z nich je vo veku 9 – 10 rokov, čiže pod odporúčanou hranicou 13 rokov. Zároveň 64 % detí používa sociálne médiá denne aspoň raz alebo viackrát.³

Práve preto tieto mladé generácie často označujeme ako „digitálne“, pretože vyrastajú v prostredí, kde sú technológie bežnou súčasťou života a nerozlišujú už tak silno medzi „online“ a „offline“ svetom. Do tohto prostredia vstupuje aj umelá inteligencia, ktorú používa stále viac mladých ľudí.

Čo deti a mladí ľudia robia?

Výskum z Veľkej Británie ukazuje, že počet mladých ľudí vo veku 13-18 rokov, ktorí začali používať generatívnu AI, sa zvýšil z 37 % na 77 % za jediný rok.⁶ Dôvodov, prečo ju používajú, je veľa. Patrí medzi ne napríklad:

učenie – vysvetlenie učiva, pomoc s príkladmi, preklady, nápady na projekty,
kreativita – generovanie obrázkov, úprava fotiek a videí, tvorba obsahu,
a čoraz častejšie aj vzťahy a emócie – rozhovory o pocitoch, osamelosti, láske či sexe.

AI spoločníci

Špeciálnou kategóriou sú AI spoločníci, ktorí nie sú to isté ako klasické chatboty typu ChatGPT. Sú dizajnovaní priamo na vzťahy. Technológie ako Replika či Character.AI sa prezentujú ako „vždy dostupní AI kamaráti“, ktorí pomáhajú s pocitmi osamelosti či úzkosti.²

Človek, ktorý ich používa, si môže navrhnúť, akú „osobu“ chce – jej meno, osobnosť, povahu, často aj vzhľad. Spoločníci prispôsobujú svoje odpovede tomu, čo od nich mladí ľudia potrebujú: kamarátstvo, „terapiu“ či romantické a sexuálne role-play.

Výskumy ukazujú, že:

72 % mladých ľudí vo veku 13-17 rokov používa AI spoločníkov,⁷
Tretina (33 %) ich používa na vzťahy a emocionálnu podporu,⁷
podobná časť preferuje mať konverzácie o dôležitých veciach radšej s AI než s ľuďmi,⁷
drvivá väčšina (okolo 90 %) vníma Repliku ako „ľudskú“ a veľká časť (80 %) ju považuje za inteligentnú.²

Môžete sa pýtať, čo ich na AI spoločníkoch láka. Tých dôvodov je viac: zvedavosť, osamelosť, potreba pochopenia, túžba po prijatí a to, že AI „nesúdi“.

AI je jednoducho vždy k dispozícii, neunaví sa, odpovie hneď. Nesúdi, pretože algoritmy sú nastavené tak, aby reagovali empaticky a prispôsobovali sa potrebám daného človeka.

Dobrá správa je, že približne 80 % mladých ľudí stále radšej trávi čas s reálnymi kamarátmi a kamarátkami než s AI a len malá časť hovorí, že viac času venuje AI spoločníkom než ľuďom.⁷ Napriek tomu AI v ich životoch zohráva čoraz väčšiu úlohu aj vo vzťahovej a sexuálnej oblasti.

Riziká

AI však „učí“ o vzťahoch spôsobom, ktorý neodzrkadľuje realitu. Vždy dá súhlas, nikdy neodmietne, neurazí sa, neodporuje a hovorí, čo chce daná osoba počuť.

Zatiaľ čo vzťahy sú omnoho komplexnejšie než len „príjemné písanie si“. Sú o:

nastavovaní hraníc,
nesúhlase,
kompromisoch a konfliktoch, ktoré nás učia zrelosti,
stretoch ľudí, ktorí majú rôzne názory a potreby.

AI spoločníci toto nemajú. Nemajú vlastné emócie ani potreby. Naopak, sú navrhnutí na základe algoritmov a učenia sa na dátach, ktoré im poskytujeme tým, že s nimi zdieľame informácie o sebe. Za AI stoja ľudia a firmy s vlastnými záujmami, často je to práve snaha udržať nás čo najdlhšie v interakcii s AI.

Aké to má dopady na deti? Ak si neuvedomujú, ako AI spoločníci fungujú, môžu mať pocit, že toto je „ideálny“ vzťah. Nikto sa na nich nehnevá, nemusia sa ospravedlňovať, nikto im nehovorí „nie“ a AI im často potvrdzuje ich názory.

Lenže to sa v reálnych priateľstvách a partnerstvách nedeje. Ak sa deti učia o vzťahoch najmä od AI, neučia sa základné emocionálne a sociálne zručnosti.

AI vytvára ilúziu vzťahu, ktorý je jednostranný. To môže viesť k otupeniu empatie, neschopnosti zniesť odmietnutie či k úteku do virtuálneho komfortu pri prvých náznakoch náročných situácií. Deti a mladí ľudia sa učia cez interakcie a vzorce správania. Otázka je: čo sa naučia, ak bude základ týchto interakcií práve umelá inteligencia?

Kam ďalej?

AI spoločníci už nie sú ,,okrajová hračka“. Stávajú sa súčasťou dospievania. Našim cieľom nie je vyvolať paniku, ale priniesť porozumenie, čo vplýva na naše deti a ich vnímanie vzťahov a sexuality.

Ak sa chcete vzdelávať v tejto oblasti a naučiť sa ako sprevádzať vaše deti vzťahmi v online aj offline prostredí, prihláste sa na jedno z našich vzdelávaní práve na tieto témy.

V ďalšom blogu sa pozrieme na to: