K rôznym situáciám, témam či skupinám ľudí pristupujeme s rôznymi postojmi. Postoje môžu byť ubližujúce, aj podporné, môžu posilňovať rovnosť, aj ju oslabovať. S postojmi sa nerodíme, nadobúdame ich – na základe kultúry, v ktorej vyrastáme, na základe názorov ľudí z nášho okolia (a autorít), naše postoje formujú aj médiá a zároveň na ne vplýva naše vzdelanie a emocionálna inteligencia.
Tieto postoje existujú na škále:
Na tejto škále sa počas života môžeme rôzne pohybovať – je na našom rozhodnutí, do akej miery chceme pracovať s tým, ako sa správame k iným ľuďom.
O postojoch a o tom, ako vytvárať a upevňovať tie rešpektujúce, sa rozprávame aj na našich workshopoch vzťahovej a sexuálnej výchovy na základných a stredných školách. Pozrite si ponuku týchto workshopov a prineste do vašej školy viac rešpektu a bezpečia. Napísať nám môžete na workshopy@intymyta.sk – radi sa dohodneme na deatiloch workshopu pre vašu triedu.
Aké postoje poznáme:
Odpor
Nastáva vtedy, keď určitú ľudí skupinu považujeme za chorú, nenormálnu, “proti prírode” a pociťujeme voči nej nepríjemné pocity. Myslíme si, že títo ľudia by sa mali byť zatvorení do zariadení, aby boli aspoň trošku “normálni”.
V téme sexuality to môžu byť homofóbne či transfóbne postoje, ktoré posilňujú nenávisť voči transrodovým ľuďom či queer ľuďom. Ďalej to môže byť napríklad mizogýnia – chorobný odpor mužov voči ženám alebo mizandria – chorobný odpor žien voči mužom.
Ľútosť
Je to postoj, ktorý vyvyšuje jednu osobu nad druhú – prejavuje sa tak, že určitú skupinu ľudí ľutujeme – chápeme, že sa nejako narodili, no prajeme im, aby sa to nebolo bývalo stalo, poprípade aby sa stal zázrak, aby boli “normálni”.
Tolerancia
Často sa zamieňa za rešpekt – pozor, je to rozdiel. Tolerancia je totiž nadradený postoj. Znamená, že určitú skupinu ľudí tolerujeme, pretože to považujeme za nejakú fázu ich života, z ktorej možno ešte vyrastú alebo ich to prejde. Nadradenosť tolerancie spočíva v tom, že máme pocit, že istú skupinu ľudí potrebujeme nejakým spôsobom sprevádzať životom, nedokážu byť samostatní, prípadne že sme vo väčšinovej pozícii, kde my rozhodujeme o tom, kto môže byť tolerovaný/á.
Akceptácia
Niekedy určitú skupinu ľudí akceptujeme. Akceptujeme, že žijú v našom okolí alebo krajine, ale chceme, aby si svoje veci nechali za zatvorenými dverami, nech to neriešia na verejnosti a nedožadujú si svoje práva, zdravotnú starostlivosť alebo zmeny zákonov, ktoré by im ich prirodzené práva priznali. Keď akceptujeme, tak sme stále v pozícii nadradenosti moci, pretože môžeme – máme privilégium a možnosť – aj odmietnuť celé ich prežívanie a prekážky, ktoré v živote musia prekonávať.
Podpora
V tejto pozícii si uvedomujeme prekážky a náročnosť každodenného života danej skupiny a uvedomujeme si, že nie je správne, aby nimi prechádzali. Podporujeme ich vďaka tejto vedomosti, hoci niekedy môžeme mať voči tejto skupine stále nepríjemné (aj silno vžité) stále nepríjemné pocity.
Obdiv
V tejto pozícií si uvedomujeme, že vyžaduje veľa sily byť súčasťou danej znevýhodnenej skupiny v našej spoločnosti. Preto ich silu obdivujeme, poznáme ich príbehy a vlastné nepríjemné postoje sme ochotní/é spochybňovať a reflektovať.
Ocenenie
V tejto pozícii si ceníme, že naša spoločnosť je rozmanitá a považujeme túto rozmanitosť za dôležitú. Keď si ceníme rozmanitosť, dokážeme nenávistné postoje ďalších ľudí adresovať, argumentovať, prípadne meniť na rešpektujúce.
Oslavovanie
Ide o pozíciu, v ktorej oslavujeme rozmanitosť a považujeme každú jednu skupinu ľudí za nezameniteľnú súčasť a obohatenie spoločnosti, vďaka ktorému sa spoločne posúvame vpred a dopĺňame sa. V tejto pozícii sa dokážeme aktívne zasadzovať za zmeny v spoločnosti podľa možností, ktoré vzhľadom na svoju situáciu máme.
Tip na aktivitu:
Predstavte si skupinu ľudí, o ktorej viete, že je v našej spoločnosti menšina (napr. eznická menšina alebo queer ľudia, jednotlivé skupiny queer komunity, ľudia z vylúčených komunít a pod.). Porozmýšľajte úprimne nad svojimi vlastnými postojmi. Kde sa voči tejto skupine nachádzate na škále? A kde by ste sa chceli nachádzať? Zhoduje sa u vás, kde sa na škále nachádzate a kde sa chcete nachádzať?
Ako sa na škále postojov hýbať?
Najdôležitejšie je vzdelávať sa, aktívne počúvať a byť pripravený/á reflektovať (uvažovať) svoje doterajšie predstavy, predsudky a mýty.
Ďalšie možnosti sú aj:
– zamyslieť sa nad jazykom, ktorý používame – napr. či pri rozprávaní neoslovujeme iba mužov (napr.: Vážení hostia…) a snažme sa nahradiť takéto slová tými, ktoré zahŕňajú všetkých ľudí (napr.: Vážené publikum…)nebojme sa ísť vzorom a opraviť sa
– pýtajme sa ľudí, ktorí o danej problematike či skupine ľudí skutočne vedia alebo sú súčasťou tejto skupiny
– nebojme sa ospravedlniť
– ak nám to dovoľuje naša situácia, môžeme rôzne skupiny podporiť – finančne, zdieľaním príspevkov, slovne, v rámci svojej práce otvárať danú tému (žurnalistika, právo…)
– ak vidíme situáciu, v ktorej niekto uráža či presadzuje nenávistné postoje, poukážme na rešpektujúce postoje, ozvime sa
– reagujme na mýty vo svojich komunitách, ukážme ľuďom dôveryhodné zdroje informácií
