Možno sa vám už stalo, že ste niekomu s dlhými vlasmi automaticky tipovali, že je žena. Alebo k vám do firmy prišla nová kolegyňa a automaticky predpokladáte, že má partnera – muža. Prípadne ste zažili, že o dieťati niekto povedal: “ten bude behať za babami”. 

V našej kultúre sa môžete stretnúť s názorom, že normálne je mať heterosexuálnu orientáciu, byť cis muž alebo cis žena (teda má niekto rod taký, aké biologické pohlavie mu/jej bolo pridelené pri narodení). Tomuto presvedčeniu hovoríme heteronormativita. 

Keď používame heteronormatívny jazyk, posilňujeme mýtus, že existuje normálna identita či normálna orientácia a normalizujeme jazyk, ktorý môže byť ubližujúci. Veda a výskum nám však jasne hovoria, že svet a príroda sú rozmanitejšie. 

Prečo komunikovať inak?

Jazyk má veľkú moc. Vie to napríklad aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, ktorý nedávno zmenil definíciu lásky. Tá už nie je náklonnosťou jedného pohlavia k druhému, ale kladným citovým vzťahom, silnou náklonnosťou k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti, ľúbostný cit, milovania. Takouto maličkosťou je zrazu láska slovom, ktoré aj v slovníku zahŕňa všetkých ľudí – bez ohľadu na rod, pohlavie, sexuálnu orientáciu či identitu. 

Mnoho ľudí sa aj dnes obáva prísť za svojimi blízkymi s vlastným coming outom – teda prihlásením sa k tomu, že ich sexuálna orientácia alebo rodová identita nezapadá do heteronormatívneho videnia sveta. Táto obava môže byť spôsobená strachom z neprijatia a nepochopenia či diskriminácie, napríklad aj z toho, že sa v danej rodine iní členovia/členky vyjadrujú o queer ľuďoch hanlivo. 

Tým, že používame inkluzívny jazyk, zviditeľňujeme a prijímame menšiny. Inkluzívny jazyk teda prináša prijatie, rešpekt a vzájomné porozumenie. Zároveň vytvára bezpečný priestor pre ďalšie rozhovory o sexualite. 

Pár tipov, ako používať inkluzívny jazyk 

• používajme “queer” namiesto LGBT
• ak používame LGBT, používajme ho aj so slovom ľudia alebo komunita, teda LGBT+ ľudia
• zamyslime si, či pri rozprávaní neoslovujeme iba mužov (napr.: Vážení hostia…) a snažme sa nahradiť takéto slová tými, ktoré zahŕňajú všetkým (napr.: Vážené publikum…)
• spýtajme sa danej osoby na preferované zámená (on/ona/ono) a rešpektujme ich (ak niekto zámená danej osoby nerešpektuje, je to podobné, ako keď vám niekto povie “Volám sa Veronika.” no vám sa zdá, že vyzerá viac ako Táňa, tak danú osobu budete volať Táňa)
• vyhnime sa používaniu “homosexuálna preferencia” a používajme homosexuálna orientácia – preferencia totiž značí, že ide o voľbu, lenže sexuálnu orientáciu si ľudia nevyberajú 
• nezamieňajme si sexuálnu orientáciu (to, kto sa nám páči) s rodovou identitou (to, kým sme)
• premýšľajme nad tým, aké predstavy a očakávania máme vžité o chlapcoch a dievčatách (Chlapci a muži sú rovnako schopní starostlivosti, dievčatá a ženy sú rovnako schopné manuálnych prác)
• pri téme puberty prineste tému intersex ľudí, prípadne nebinárnych ľudí 
• ak sa vám dieťa zdôverí s coming out, nehovorte “Ľúbim ťa aj napriek tomu…” – hovoríte tým, že je to prekážka, no je to súčasť vášho dieťaťa, ktorú má danú a je rovnako prirodzená ako heterosexuálna orientácia – namiesto toho oceňte, že sa vám dieťa zverilo a cíti sa s vami bezpečne, napríklad slovami: “Ďakujem, že mi to hovoríš. Veľmi sa teším, že objavuješ, kým si. Ľúbim ťa.”
• nehovorte “Je to iba fáza” alebo “Ešte si malý/malá, aby si to vedel/a…” – city a prežívanie detí sú skutočné
• nebojte sa ísť vzorom a opraviť sa
• učte sa, spoznávajte, pýtajte sa

Na našich workshopoch vzťahovej a sexuálnej výchovy prinášame aj tému rozmanitosti. Deti ju totiž okolo seba prirodzene vnímajú a potrebujú vedieť, kam sa v prípade potreby môžu obrátiť a kde hľadať prijatie. Rovnako poskytujeme podporu a pomoc učiteľkám a učiteľom v tom, ako pre deti vytvárať bezpečné prostredie, v ktorom je rovnosť dôležitou hodnotu. 

Svet má rozmanitejšie odtiene než čiernu a bielu, naučme sa ich spoločne vnímať.