Herpes je bežná infekcia, ktorá – ak sa raz vyskytne – ostáva v ľudskom tele po celý život. Herpes je dokonca taký bežný, že je celkom pravdepodobné, že poznáte hneď niekoľko ľudí, ktorí s ním žijú.
Čo je to genitálny herpes?
Podľa nových odhadov od WHO má herpes asi pol miliardy ľudí na celom svete a niekoľko miliárd má orálny herpes (poznáme aj pod názvom opary či zimnice). Genitálny herpes je spôsobený vírusom Herpes Simplex (HSV), ktorý môže mať dva typy – typ HSV 1 a HSV 2. HSV 1 je typickejší pre orálny herpes, HSV 2 je typickejší pre genitálny herpes, avšak oba môžu infikovať genitálnu a análnu oblasť a tiež ústa a nos.
Genitálny herpes sa môže vyskytnúť v okolí vulvy, vagíny, krčka maternice, konečníka, penisu, mieška, zadku či vnútorných stehien. Môže byť nepríjemný aj bolestivý, no mnoho ľudí s herpesom si žiadne príznaky nemusí ani všimnúť alebo si ich mýli s niečím iným, takže nemusia vedieť, že sú infikovaní.
Príznaky a prenos genitálneho herpesu
Ak sa príznaky herpesu objavia, môžu byť u každého rôzne. Zväčša ide o:
- príznaky podobné chrípke, ako je horúčka, bolesť hlavy, bolesti
- pichanie, mravčenie/brnenie alebo svrbenie v genitálnej alebo análnej oblasti
- malé pľuzgiere naplnené tekutinou
- bolesť pri močení
Keďže tento vírus môže žiť v ľudskom tele celé roky bez toho, aby spôsoboval akékoľvek príznaky, mnoho ľudí ani netuší, kedy a ako k nemu prišli. Preto ho má toľko ľudí – je to skrátka záludné ochorenie a potrebujeme sa o ňom rozprávať otvorene, s dôrazom na prevenciu. Prevencia, ochrana a otvorená komunikácia sú kľúčové – v súčasnosti totiž na herpes stále neexistuje taký liek, ktorý by ho dokázal z tela navždy odstrániť a neexistuje ani dostatočne účinná vakcína. Herpes skrátka v súčasnosti nedokážeme úplne vyliečiť – navždy ostáva v organizme a reaktivuje sa pri oslabenom imunitnom systéme. Platí to pri oboch typoch herpesu.
Spôsob, akým sa herpes prenáša z jednej osoby na druhú, môže byť takisto rôzny. Môže to byť napríklad:
- nechráneným vaginálnym sexom
- nechráneným análnym sexom
- nechráneným orálnym sexom
- vzájomným trením genitálií
- infikovaným prstom (napr. osoba si pretrie pery, kde má herpes a neskôr sa týmto prstom dotkne genitálií inej osoby)
- zdieľaním sexuálnych pomôcok bez ich adekvátneho umývania
Pozor! Na to, aby ste dostali herpes, nemusíte mať sex. Niekedy sa herpes môže prenášať nesexuálnym spôsobom – napríklad aj bozkom na tvár od rodiny v detstve. Veľmi malé percento ľudí sa nakazilo herpesom aj pri pôrode – teda keď prechádzali genitáliami matky, ktorá herpes má.
Prevencia pred genitálnym herpesom
Za vhodnú ochranu, ktorá pomáha znížiť riziko prenosu genitálneho herpesu počas pohlavného styku, sa považuje:
- kondóm (navliekaný na penis)
- femidom (kondóm, ktorý sa zavádza do vagíny a má výhodu, že zahaľuje aj pysky a okolie)
- rúško na orálny sex/dental dam (pri orálnom sexe)
Nezabudnite tiež, že pred navlečením či zavedením kondómu je potrebné umyť si ruky. Takisto je dôležité používať ochranu správne (správne kondóm navliecť či zaviesť, aj bezpečne odstrániť).
Dôrazne sa odporúča vyhnúť sa sexuálnym aktivitám vtedy, keď cítite, že u vás herpes má prepuknúť, počas prepuknutia a aspoň týždeň po doznení príznakov.
Keď ľuďom diagnostikujú herpes, môžu sa niekedy cítiť rozrušene a trápne. Nie je sa však za čo hanbiť. Ako sme povedali vyššie, s najväčšou pravdepodobnosťou ani nemusíte vedieť, ako ste k nemu prišli. Ak o genitálnom herpese viete, určite navštívte lekára/lekárku a informujte svoju partnerku/partnera.
Aj keď sa zatiaľ nedokážeme herpesu celkom zbaviť, dokážeme dnes s herpesom plnohodnotne žiť. Ak sa správame zodpovedne, herpes nám nebráni v tom, aby sme mali príjemný sexuálny či partnerský život.
Čo v tomto prípade znamená správať sa zodpovedne?
Okrem správneho používania kondómu, femidomu či rúška na orálny sex/dental dam pri sexe je výborné nechať sa testovať a liečiť hneď, ako sa prejavia príznaky. Znižujete tak riziko, že ho prenesiete na niekoho iného a včasné vyhľadanie liečby môže výrazne skrátiť dobu, po ktorú prepuknutie herpesu trvá.
Váš lekár/lekárka dokáže herpes identifikovať rôznymi spôsobmi – niekedy samotným pohľadom na viditeľné príznaky, v niektorých prípadoch odoberie vzorku, v určitých situáciách možno na vyšetrenie protilátok použiť krvný test. K svojej lekárke/svojmu lekárovi je potrebné byť absolútne úprimný/á a rozprávať otvorene – nie sú tu na to, aby vás súdili, sú tu na to, aby vám pomohli.
Ďalšou dôležitou súčasťou zodpovedného správania sa je aj spôsob, akým sa o herpese a ľuďoch, ktorí s ním žijú, rozprávame. Chýbajúce vedomosti a nabaľujúce sa mýty spôsobujú, že debata o herpese je plná strachu, šikany, ubližujúcich vtipov a neprávd. Diskusiu o pohlavne prenosných infekciách potrebujeme viesť s rešpektom a pravdivo. Bez ubližovania a s dôrazom na prevenciu, testovanie a ochranu.
Budúcnosť prevencie pred herpesom
WHO spolu s ďalšími partnermi pracujú na urýchlení výskumu s cieľom vyvinúť nové stratégie prevencie a kontroly infekcií HSV. Takýto výskum zahŕňa vývoj vakcín proti HSV.
zdroje:
