Sexuálna orientácia je jednou zo 4 hlavných kategórií sexuálnej identity. Úzko súvisí s tým, kto nás priťahuje – romanticky alebo sexuálne. 

Niektorí ľudia nepociťujú sexuálnu príťažlivosť, ale romantickú áno. U niektorých ľudí zas môže byť napr. 90 % k mužom, 10 % k ženám a rôzne inak. Zároveň existuje pre každého človeka samostatná škála na romantickú (emocionálnu) a sexuálnu (fyzickú) príťažlivosť. Niektorých ľudí sexuálne či romanticky nemusí priťahovať nikto (ak niekoho nikto nepriťahuje sexuálne, je to asexualita; ak niekoho nikto nepriťahuje v zmysle citov a romantickej väzby, hovoríme o aromantizme).

Sexuálna orientácia človeka je prirodzenou súčasťou identity človeka a existuje na spektre.

Aké sexuálne orientácie sa vyskytujú najčastejšie?

– heterosexuálna – znamená, že mužov heterosexuálnej orientácie priťahujú iba ženy a heterosexuálne ženy priťahujú iba muži

– homosexuálna – ľudia, ktorých priťahuje iba ich vlastné pohlavie alebo rod, pričom homosexuálni muži sa volajú gejovia a homosexálne ženy sa volajú lesby

– bisexuálna – ľudia, ktorých priťahuje viac než 1 pohlavie

– pansexuálna – ľudia, ktorých priťahujú ľudia bez ohľadu na ich rod či pohlavie

– asexuálna – ľudia, ktorí nepociťujú žiadnu alebo malú sexuálnu príťažlivosť

– aromantická – ľudia, ktorí nepociťujú žiadnu alebo pociťujú malú romantickú príťažlivosť

Dôležité! Nezamieňajme si sexuálnu orientáciu (to, kto sa nám páči) s rodovou identitou (to, kým sme).

Homosexuálna orientácia bola vyradená zo zoznamu duševných chorôb pred viac než 30 rokmi. Nič ako “normálne” či “nenormálne” sexuálne orientácie neexistuje. Takéto mýty prispievajú k diskriminácii, nerovnosti, šikane či násiliu. Každý človek má právo prežívať svoju sexualitu a sexuálnu orientáciu v zdraví, bezpečí a s rešpektom od okolia. 

V našej kultúre sa môžete stretnúť s názorom, že normálne je mať heterosexuálnu orientáciu, byť cis muž alebo cis žena (teda má niekto rod taký, aké biologické pohlavie mu/jej bolo pridelené pri narodení). Tomuto presvedčeniu hovoríme heteronormativita. 

Keď používame heteronormatívny jazyk, posilňujeme mýtus, že existuje normálna identita či normálna orientácia a normalizujeme jazyk, ktorý môže byť ubližujúci. Veda a výskum nám však jasne hovoria, že svet a príroda sú rozmanitejšie. 

Kvôli heteronormativite a prítomnej diskriminácii mnohí ľudia nikdy nezistia alebo nahlas nepovedia, aká je ich skutočná sexuálna orientácia. Sexuálnu orientáciu nie je možné nijako vedome ovplyvňovť či meniť – dokážeme ju objavovať, učiť sa o nej a zároveň sa učiť vzájomnému rešpektu.